Efekt semaglutidu u srdcového zlyhávania so zachovalou ejekčnou frakciou –⁠ efekt vplyvu redukcie hmotnosti

Overview

Srdcové zlyhávanie (Heart Failure –⁠ HF) je častým ale i dôležitým a vážnym ochorením a jeho incidencia a prevalencia progresívne stúpajú. Patofyziológia HF so zachovalou ejekčnou frakciou (Heart Failure with preserved Ejection Fraction –⁠ HFpEF) je menej známa a títo pacienti bývajú obvykle vo vyššom veku. Diabetes mellitus 2. typu (DM2T) u tohto typu HF je jeho dôležitou komorbiditou, ale aj obezita, o ktorej sa dnes predpokladá, že je to „stav prediabetu“, sa stáva novým a dôležitým rizikovým faktorom pre HFpEF. V klinickej štúdii STEP-HFpEF liečba semaglutidom zlepšovala symptómy, obmedzenia pri fyzickej aktivite a funkciu srdca pri telesnej záťaži, no a redukovala telesnú hmotnosť (TH) u pacientov s obezitným fenotypom HFpEF. Spomenutá štúdia prešetrovala účinky semaglutidu pomocou duálneho primárneho end-pointu (zmena skóre v Kansaskom dotazníku o kvalite života/Kansas City Cardiomyopathy Questionnaire Score –⁠ KCCQ a zmena TH) a pomocou analýzy sekundárnych end-pointov: zmena 6-minútovej vzdialenosti chôdzou (6-Minute Walk Distance –⁠ 6MWD), analýzou kompozitného výskytu príhod (úmrtie, výskyt prípadov HF, zmena KCCQ-S, zmena 6MWD) a zmenou sérovej hladiny C-reaktívneho proteinu (CRP) v jednotlivých triedach (1: BMI 30,0–34,9, 2: BMI 35–39,9 a 3: BMI ≥ 40 kg/m²) obe­zity podľa stavu redukcie telesnej hmotnosti pri liečbe semaglutidom počas 52 týždňov. Semaglutid zlepšoval všetky hore uvedené príhody v celom spektre jednotlivých kategórií obezity. Semaglutidom liečení pacienti zaznamenali výraznejšie zlepšenie kvality života (KCCQ-S), tiež 6MWD a sérovej hladiny CRP u pacientov s väčšou redukciou TH. U pacientov s obezitným fenotypom HFpEF semaglutid zlepšil symptómy ochorenia, zlepšil obmedzenia pri telesnej aktivite, redukoval zápalovú aktivitu a TH vo všetkých kategóriách obezity. Semaglutid prejavil väčší klinický benefit u pacientov, u ktorých došlo k výraznejšiemu poklesu TH. Tieto údaje podporili skutočnosť, že semaglutidom vyvolaná redukcia TH je kľúčovou stratégiou liečby u pacientov s obezitným fenotypom HFpEF.

Klíčová slova:

srdcové zlyhávanie so zachovalou ejekčnou frakciou – obezitný fenotyp HFpEF – redukcia obe­zity – účinky semaglutidu – zlepšenie klinických príhod u HF

Úvod

Prevalencia srdcového zlyhávania (Heart Failure –⁠ HF) so zachovalou ejekčnou frakciou (Heart Failure with preserved Ejection Fraction –⁠ HFpEF) vo svete stúpa a je záujem nájsť liečbu u tohoto ochorenia [1,2]. Asi 60 % chorých so HFpEF máva aj obezitu, a vtedy ide o osobitnú formu HFpEF. Táto forma máva viac symptómov HF, je tu horšia schopnosť pacienta zvládať telesné zaťaženie, býva tu horšia hemodynamika a tiež zvýšená náchylnosť k hospitalizáciám. No a táto „obe­zitná forma HFpEF“ je odlišná od formy HFpEF u pacientov, ktorí nemajú obezitu [3,4].

V klinickej štúdii STEP-HFpEF liečba semaglutidom (2,4 mg týždenne subkutánne), teda receptorového agonistu glukagónu podobného peptidu 1, t. j. GLP1-RA, viedla k významnej redukcii symptómov HF, tiež k zlepšeniu fyzickej zdatnosti, k redukcii prejavov zápalu a k výraznejšiemu poklesu hmotnosti u pacientov v porovnaní s liečbou placebom [5,6].

Avšak nevieme, či pozorované účinky semaglutidu v spomenutej štúdii (STEP-HFpEF) varírujú s hodnotami obezity. Obezita sa tradične definuje podľa hodnoty indexu telesnej hmotnosti (Body Mass Index –⁠ BMI) ≥ 30 kg/m², ale pri tejto hodnote BMI u pacientov býva veľká variácia v množstve adipozity. V údajoch z USA máva asi tretina pacientov s obezitou, t. j. s obe­zitným fenotypom HFpEF, prítomnú obezitu 3. stupňa (BMI tu býva ≥ 40 kg/m²) a asi 40 % pacientov s týmto fenotypom máva prítomnú obezitu 1. stupňa (BMI je tu v hodnotách 30–34,9 kg/m²) [7].

V klinických štúdiách sa preukázalo, že intenzita symptómov HF, intenzita redukcie telesnej zdatnosti a intenzita hemodynamických abnormalít u obezitného fenotypu HFpEF sa zhoršuje s nárastom hodnoty BMI (t. j. s intenzitou obezity) [4,8]. Teda mohlo by sa uvažovať o tom, že klinický benefit liečby sema­glutidom je daný redukciou hmotnosti a bude prítomný hlavne u pacientov so HFpEF a veľmi vysokou hodnotou BMI. Tiež nie je však jasné, či „veľkosť redukcie“ hmotnosti pri liečbe semaglutidom asociuje s intenzitou benefitu klinického zlepšenia symptómov HF alebo asociuje s funkciou srdca pri záťaži alebo so systémovou inflamáciou v organizme.

Charakteristika štúdie STEP-HFpEF

Dizajn štúdie: Randomizovaná, medzinárodná dvojito-zaslepená placebom kontrolovaná štúdia, ktorá prešetrovala účinnosť a bezpečnosť semaglutidu (2,4 mg 1-krát týždenne subkutánne) oproti liečbe placebom (subkutánne 1-krát týždenne) u pacientov s obezitným fenotypom HFpEF bez prítomnosti diabetu [5]. Preskrínovali 817 pacientov a 529 z nich spĺňalo kritériá zaradenia, pričom do ramena liečby semaglutidom zaradi­li 263 a do ramena s placebom 266 osôb. Randomizácia zohľadnila hodnotu BMI < 30 a hodnotu BMI ≥ 35 kg/m². Liečba semaglutidom bola iniciovaná v dávke 0,25 mg týždenne (prvé 4 týždne) a dávka sa následne zvyšovala každé 4 týždne s cieľom dosiahnuť udržiavaciu dávku 2,4 mg týždenne v 16. týždni trvania štúdie. Trvanie celej (medián) štúdie bolo 52 týždňov (1 rok).

Účastníkom štúdie bolo odporúčané zachovať fyzickú aktivitu stredného stupňa (tolerovanú u pacientov so HFpEF), obmedziť príjem soli, mäsa, saturovaných tukov, cukru a zvýšiť príjem jedla s nízkymi kalóriami. Vhodné a odporúčané bolo ukončiť fajčenie. Vhodní pre zaradenie do štúdie boli pacienti s ejekčnou frakciou ľavej komory (EFĽK) ≥ 45 %, v NYHA triedach II-IV, s BMI ≥ 30 kg/m², s prítomnosťou klinických prejavov HF (podľa Kansaského dotazníka) a s objektívnymi prejavmi (aspoň jedným z prejavov) prítomnosti HF (teda pozornosť bola sústredená na výber správnych pacientov s obezitným typom HFpEF):

• so zvýšeným plniacim tlakom ľavej komory (ĽK) ≥ 15 mm Hg v kľude, či ≥ 25 mm Hg pri telesnej záťaži (pri katetrizačnom vyšetrení)
• so zvýšenou sérovou hladinou NT-proBNP (≥ 220 pg/ml, ak bol BMI < 35 a pri sínusovom rytme; alebo ≥ 660 pg/ml, ak bol BMI < 35 a osoba trpela perzistentnou/paroxyzmálnou fibriláciou predsiení; alebo s hodnotou NT-proBNP ≥ 125 pg/ml, ak bol BMI ≥ 35 pri sínusovom rytme; alebo ≥ 375 pg/ml, ak bol BMI ≥ 35 a zaradený trpel perzistentnou/permanentnou fibriláciou predsiení a súčasne trpel zaradený aj echo-kar­diografickými abnormalitami (aspoň jednou abnormalitou): buď
• so septálnou hodnotou é < 7 cm/s alebo s laterálnou hodnotou é < 10 cm/s, či s priemernou hodnotou E/é 15
• alebo bola prítomná hodnota tlaku krvi v pľúcnej artérii so systolickým tlakom > 35 mm Hg
• alebo bola prítomná dilatácia ľavej predsiene (podľa parametrov lokálneho laboratória); mohla byť aj hypertrofia ĽK (septálna alebo na zadnej stene ĽK ≥ 1,2 cm)
• alebo bola prítomná hospitalizácia pre HF v predošlom roku s potrebou trvalej diuretickej liečby a pri echokardiografických parametroch (ako už bolo hore uvedené)

 

Vylučovacie kritériá štúdie: predošlý či plánovaný bariatrický zákrok, zmena telesnej hmotnosti (TH) > 5 kg v posledných 3 mesiacoch pred randomizáciou, hodnota systolického TK > 160 mm Hg, hodnota HbA_1c ≥ 6,5 % či klinicky známy diabetes.

Stratifikácia pacientov podľa BMI bola nasledovná: trieda 1 (30–34,9), trieda 2 (35–39,9) alebo trieda 3 (≥ 40,0).

 

Ciele štúdie:

• duálny primárny end-point –⁠ zmena skóre Kansaského dotazníka u zaradeného (vstupne a na konci štúdie) a percento zmeny TH zaradeného (vstupne a na konci štúdie)
• druhotné end-pointy:
  • funkcia srdca pri záťaži (6MWD s hodnotením prejdenej vzdialenosti v metroch) a
  • celkový klinický benefit (analyzované hierarchickým spoločným end-pointom): celková mortalita, príhody so HF, zmeny Kansaského dotazníka v percentách, zmeny vo vzdialenosti počas 6MWD, zmena hodnoty sérovej hladiny CRP (vstupne a na konci štúdie)
  • bezpečnosť liečby: vážne nežiaduce účinky, nežiaduce účinky, ktoré boli príčinou prerušenia skúmanej liečby
  • štatistická analýza vykonaná expertmi v štatistike v kooperácii s vedúcimi klinikmi štúdie

Výsledky štúdie

Randomizácia pacientov sa uskutočnila v období 3/2021 –⁠ 3/2022. Účastníkov štúdie bolo 529 osôb (belosi 96 %), medián vstupnej hodnoty BMI bol 37 kg/m², 180 účastníkov (34 %) bolo v triede 1 obezity, 171 účastníkov (32,3 %) bolo v triede 2 obezity a 178 účastníkov (33,7 %) bolo v triede 3 obezity. Medián TH účastníkov bol 105,1 kg. Medián sérovej hodnoty NT-proBNP bol 450,8 pg/ml. Vstupná liečba zaradených osôb bola nasledovná: di­uretiká (80,7 %), mineralokortikoidné receptorové anta­gonisty (34,8 %) a inhibítory sodíkovo-glukózového kotransportéra 2 –⁠ SGLT2i (3,6 %). V porovnaní s pacientmi s menšou intenzitou obezity boli pacienti s ťažšou formou obezity mladší, častejšie to boli ženy, mali nižšie hodnoty sérového NT-proBNP, ale mali výraznejšie zhoršenie symptómov HF. Tiež mali väčšie obmedzenia v telesnej aktivite, čo bolo odhalené zmenami údajov Kansaského dotazníka, ale aj zhoršením 6MWD, no a tiež mali vyššiu triedu klasifikácie NYHA a mali i vyššie sérové hladiny CRP. Neboli rozdiely v hodnotách systolického TK ale ani v liečebnom prístupe k HF –⁠ pričom výnimkou bolo, že v podskupine zaradených s nižšou intenzitou obezity bolo vyššie užívanie SGLT2i a v podskupine zaradených s vyššou intenzitou obe­zity bolo vyššie užívanie kľučkových diuretík vo vyššej dávke. Nebol rozdiel v prevalencii hypertenzie, predsieňovej fibrilácie či vo výskyte syndrómu spánkového apnoe v jednotlivých triedach obezity. Zaradení s vyššími stupňami obezity mali zriedkavejšie anamnézu isch­emickej choroby srdca.

Regresná štatistická analýza preukázala, že nárast hodnoty BMI asocioval s nižšími hodnotami údajov v Kansaskom dotazníku, tiež s nižšou krokovou vzdialenosťou 6MWD a s vyššou sérovou hladinou CRP pri vstupnom vyšetrení. Tieto údaje boli prítomné i pri zohľadnení veku, pohlavia, triedy NYHA, prítomnosti predsieňovej fibrilácie ako aj prítomnosti ischemickej choroby srdca.

V porovnaní s liečbou placebom zlepšila liečba sema­glutidom parametre kvality života podľa Kansaského dotazníka (o 16,6 bodov vs len o 8,7 bodov v prípade liečby placebom, p < 0,001) a zlepšila, t. j. redukovala BMI vo všetkých kategóriách obezity (o 13,3 % vs len o 2,6 %, p < 0,001). Liečba semaglutidom zlepšila vzdialenosť chôdzou u zaradených pri 6MWD (o 21,5 m vs len o 1,2 m, p < 0,001). Táto liečba podporila jednoznačne všetky parametre kompozitného hierarchického end-pointu (teda prispela k tzv. wins-forme výsledku, teda k „výhre“), ale redukovala aj systémovú inflamáciu hodnotenú parametrom CRP v sére, a to v každej triede intenzity obezity. Percentuálna redukcia sérovej hodnoty NT-proBNP (od začiatku štúdie až po 1 rok liečby) činila v semaglutidovom ramene liečby 20,9 % vs v placebovom ramene liečby len 5,3 % (p < 0,05). Výskyt hospitalizácií či urgentnej vizity na centrálnom príjme pre prítomné HF bol len u jednej osoby v semaglutidovom ramene liečby a bol u 12 osôb v pla­cebovom ramene liečby (p < 0,05).

U pacientov liečených semaglutidom poklesla TH o menej než 5 % u 33 účastníkov (proporčne u 13,4 % zaradených), poklesla o 5 % až o menej ako 10 % u 51 účastníkov (proporčne u 20,7 % zaradených), poklesla o 10 % až o menej ako 15 % u 54 účastníkov (proporčne u 22 % zaradených), poklesla o 15 % až o menej ako o 20 % u 50 účastníkov (proporčne u 2,3 % zaradených), no a nakoniec poklesla o viac ako o 20 % u 58 účastníkov (proporčne u 23,6 % účastníkov).

Väčší stupeň redukcie hmotnosti asocioval so zlepšením kvality života podľa Kansaského dotazníka, asocioval aj so zlepšením vzdialenosti pri 6MWD a tiež s redukciou sérovej hodnoty CRP. Spomenutá asociácia nebola zmenená zohľadnením parametrov veku, pohlavia, triedy NYHA u HF, anamnézy predsieňovej fibrilácie, prítomnosti ischemickej choroby srdca ani zohľadnením vstupných hodnôt CRP a NT-proBNP v sére pri zaradení pacientov do štúdie.

Analýza lineárnou regresiou preukázala, že 10 % redukcia hmotnosti semaglutidovou liečbou asociovala so zlepšením parametrov skóre v Kansaskom dotazníku (o 6,4 bodov), tiež s predĺžením vzdialenosti pri 6MWD (o 14,4 metrov) a tiež s redukciou sérovej hodnoty CRP (o 28 %), a to aj po zohľadnení vstupného veku, pohlavia, hmotnosti, triedy NYHA, prítomnosti ischemickej choroby srdca, predsieňovej fibrilácie a tiež vstupných hodnôt sérovej hladiny CRP a NT-proBNP.

Bezpečnosť liečby –⁠ tolerabilita –⁠ podskupine zaradených k liečbe semaglutidom sa vyskytlo menej vážnych nežiaducich účinkov liečby ako v podskupine zaradených k liečbe placebom, a to v každej triede obe­zity. V podskupine zaradených k liečbe semaglutidom sa vyskytlo podobné (nízkopočetné) prerušenie liečby pre výskyt nežiaducich príhod ako v podskupine liečených placebom. Výskyt úmrtí bol nasledovný: v semaglutidovej podskupine liečených to boli 2 osoby (trieda 1 obezity), žiadna osoba (trieda 2 obezity) a jedna osoba (trieda 3 obezity), v placebovej poskupine liečených to nebola žiadna osoba (trieda 1 obezity), a ďalej 2 osoby (trieda 2 obezity) a 2 osoby (trieda 3 obezity).

Diskusia k výsledkom

V tejto analýze výsledkov štúdie STEP-HFpEF semaglutid v porovnaní s liečbou placebom zlepšil symptómy HF u zaradených, zvýšil fyzickú zdatnosť účastníkov, redukoval hmotnosť zaradených a tiež systémovú inflamáciu hodnotenú sérovou hladinou CRP, a to vo všetkých kategóriách (triedach) obezity. Semaglutidová liečba preukázala asociáciu medzi redukciou hmotnosti u zaradených a zlepšením symptómov HF, tiež zlepšením ich fyzickej zdatnosti, ako aj redukciou systémovej inflamácie –⁠ a to i pri zohľadnení vstupných charakteristík u zaradených, t. j. ich veku, pohlavia a aj vstupnej hmotnosti. Uvedené údaje preukazujú, že účinky liečby semaglutidom pri redukcii hmotnosti nie sú obmedzené len na účastníkov s veľmi vysokými hodnotami BMI, ale jestvujú v celom spektre hmotnosti u zaradených. Je to dôležité zistenie i pre súčasnú klinickú prax. Asi 40 % pacientov s obezitným fenotypom HFpEF máva obvykle len miernu obezi­tu v triede 1), ale aj tieto osoby profitujú z liečby sema­glutidom. Vzťah medzi redukciou hmotnosti a zlepšením symptómov i prejavov HF podporuje hypotézu, že obezita samotná je príčinou vývoja obezitného fenotypu HFpEF, i keď nemôžeme celkom opomenúť aj „iné“ (t. j. neobezitné) príčiny vývoja spomenutého fenotypu HFpEF. Tieto údaje tiež preukazujú celkom jasne, že redukcia hmotnosti redukuje ťažkosti srdcového zlyhávania u chorých s obezitným fenotypom HFpEF.

Pacienti s obezitným fenotypom HFpEF majú obvykle iné patofyziologické charakteristiky oproti pacientom s inými fenotypmi HFpEF. Ide tu o väčšiu objemovú expanziu, o vyššie plniace tlaky srdca, o ťažšie prejavy pravostranného HF a o väčšiu expanziu epikardiálnej tukovej masy, ktorá sťažuje rozťažlivosť srdca pri jeho naplňovaní krvou [4]. Štúdia tiež preukázala, že pacienti s obezitným fenotypom HFpEF bývajú vekom mladší a mávajú nižšie sérové hladiny natriuretických peptidov (t.j. aj NT-proBNP) [4], ale na druhej strane mávajú zaradenie vo vyššej NYHA klinickej triede [4], mávajú intenzívnejšie vyjadrené symptómy HF, mávajú horšiu telesnú zdatnosť odolať telesnej záťaži [8] a majú aj výraznejšie vyjadrenú celkovú inflamáciu (t. j. vyššie CRP v sére), než je to u osôb so HF ale bez prítomnosti obezity. Teda možno potvrdiť i touto štúdiou prítomnosť obezitného fenotypu HFpEF.

Nálezy zo štúdie STEP-HFpEF podporujú aj výsledky štúdie SECRET, v ktorej nefarmakologická redukcia TH účastníkov prostredníctvom kalorickej reštrikcie zlepšila záťažovú kapacitu pacientov s obezitným fenotypom HFpEF [9]. Štúdiia STEP-HFpEF sa priamo sústredila na asociáciu farmakologicky redukovanej TH s klinickým benefitom, teda s redukciou symptómov HF, so zlepšením parametrov Kansaského dotazníka o kvalite života týchto pacientov, tiež so zlepšením 6MWD a s potlačením celkovej inflamácie, teda s redukciou CRP v sére. Ale benefit redukcie hmotnosti nebude jediným činiteľom úspechu štúdie STEP-HFpEF, lebo semaglutidová liečba redukovala aj sérovú hladinu NT-proBNP, t.j. redukovala i hemodynamickú kongesciu v organizme [5].

Štúdia STEP-HFpEF má aj isté obmedzenia:

• Väčšina zaradených boli príslušníci europoidnej rasy a neboli tu zaradení diabetici. Iná štúdia testuje semaglutid u pacientov s obezitným fenotypom HFpEF a súčasne s diabetom [6].
• Venovala sa vplyvu liečby semaglutidom na symptómy a na prejavy HF, tiež na vplyv systémovej inflamácie, ale nevenovala sa výskytu hospitalizáciám pre HF.
• Len 1-ročné trvanie štúdie sa pokladá za relatívne krátke časové obdobie.
• Využívanie liečby SGLT2i tu bolo nízke, sčasti i preto, že diabetici neboli do štúdie zaradení. Ale z nedávnej literatúry vieme, že účinky súčasnej liečby sema­glutidom a SGLT2i sú komplementárne, t. j. vzájomne sa dopĺňajú v prospech pacientov. Toto bude iste riešiť ďalšia štúdia, a je to i štúdia STEP-HFpEF DM, v ktorej asi tretina zaradených (32 %) užíva obe liečivá [6].
• BMI treba pokladať za „hrubý“ ukazovateľ adipozity, lebo nezohľadňuje kvantitu i kvalitu viscerálneho tuku u pacientov, a o ktorom sú údaje, že adipozita hrá významnú nepriaznivú úlohu u HFpEF [4,10].

Posolstvo

V klinickej štúdii STEP-HFpEF zlepšila liečba semaglutidom u pacientov s obezitným fenotypom HFpEF symptómy HF, zlepšila tiež schopnosť odolať lepšie zvýšenej telesnej aktivite a redukovala systémovú inflamáciu (redukcia CRP v sére), ale redukovala i TH zaradených vo veľkom spektre (triedy 1–3) obezity. Benefit liečby asocioval významne s redukciou obezity. Semaglutid týmto pacientom významne pomáha a liečba je bezpečná.

Dodatok z údajov Amerického kardiologického kongresu v apríli 2024

Profesor M. Kosiborod (Kansas City, USA) prezentoval na kongrese American Congress of Cardiology (ACC) 2024 v Atlante aj hlavné výsledky štúdie 3. fázy STEP-HFpEF DM s názvom Once-weekly semaglutide in patients with heart failure with preserved ejection fraction, obesity and type 2 diabetes.

Štúdiu realizovali hlavne preto, že sa preukázala v poslednej dobe vysoká prevalencia DM2T u pacientov so HFpEF, ktorí mávajú väčšie symptómy HF a horšiu funkciu srdca.

V tejto štúdii randomizovali 617 dospelých s DM2T a súčasne so HFpEF, ktorí obdržali tiež liečbu sema­glutidom v dávke 2,4 mg subkutánne týždenne (pričom nárast dávky na hodnotu 2,4 mg trval 16 týždňov) a štúdia (placebom kontrolovaná) trvala tiež 52 týždňov.

Duálnym primárnym end-pointom bola jednak zmena telesnej hmotnosti, ale aj modifikácia zlepšenia symptómov HF analyzovaná Kansaským dotazníkom. Charakteristiky zaradených: 44 % žien, vek (medián) 69 rokov, hodnota BMI 37 kg/m², hodnota NT-proBNP 493 pg/ml a vstupná bodová hodnota Kansaského dotazníka bola 59 bodov. Tretina zaradených už bola liečená SGLT2i.

Výsledky

• Na konci štúdie, t. j. po roku liečby, v ramene sema­glutidovej liečby došlo k významnej redukcii bodov Kansaského dotazníka (o 13,7 bodov) vs k redukcii len o 6,4 bodov v ramene liečby placebom, štatistický významný rozdiel (p < 0,001).
• Redukcia TH po roku liečby bola v ramene liečby semaglutidom o 9,8 % vs v ramene placebovej liečby len o 3,4 % s rozdielom o 6,4 %, a tento rozdiel bol tiež štatisticky významný (p < 0,001).
• Na konci ročnej liečby bol významný efekt liečby semaglutidom vs liečby placebom pri 6MWD, tiež pri redukcii sérovej hladiny CRP, ale i sérovej hladiny NT-proBNP, ale bol tu aj väčší pokles výskytu symptómov HF.

 

Výskyt vážnych nežiaducich príhod liečbou bol u 17,7 % účastníkov v ramene liečby semaglutidom a 28,8 % v ramene liečby placebom, štatistický rozdiel bol významný (p = 0,002). Tiež výskyt KV-porúch bol v ramene liečby semaglutidom 6,1 % a v ramene liečby placebom 13,1 %. Neboli u zaradených zaznamenané prejavy hypoglykémie a ani prejavy retinálnych porúch.

Dá sa teda povedať, že výsledky oboch klinických štúdií, t. j. STEP u HFpEF a s obezitou ako aj štúdia STEP u HFpEF a s DM2T, preukázali, že liečba semaglutidom je prínosom u obezitného fenotypu HFpEF a nezáleží na tom, či liečení pacienti majú alebo nemajú súčasne aj prítomnosť DM2T [11].