Fluorescenčné spektrá ako možný marker procesu hojenia rany in vivo - Experimentálna štúdia

Overview

Koža, podobne ako každé tkanivo v organizme, má pevný set fluorofórov. Zmena metabolizmu, ku ktorej počas procesu hojenia dochádza, je zákonite sprevádzaná zmenou zostavy fluorofórov a tým aj zmenou vo fluorescenčných spektrách. Cieľom práce bolo zistiť, či fluorescenčná spektroskopia môže byť využitá na monitorovanie procesu hojenia kožných rán.

V experimente boli použité samice potkana Sprague-Dawley (n = 14). V aseptických podmienkach boli na chrbtoch laboratórnych zvierat prevedené 2 rovnobežné symetrické kožné incízie, ktoré boli následne zošité. Merania synchrónnych fluorescenčných spektier z rán boli uskutočňované pomocou luminiscenčného spektrofluorimetra LS 55 (Perkin-Elmer) v 24hodinových intervaloch počas prvých troch dní hojenia. U synchrónnych fluorescenčných spektier pre Δλ₁ = 30 nm, Δλ₂ = 60 nm a Δλ₃ = 90 nm bol zaznamenaný štatisticky relevantný nárast intenzity fluorescencie pri excitačných vrcholoch 350 nm, 365 nm, 390 nm a 450 nm.

Práca predstavuje dôkaz možnosti popísať zápalovú fázu procesu hojenia akútnej experimentálnej kožnej rany pomocou fluorescenčnej spektroskopie in vivo. Pre jej možné praktické použitie bude však potrebné uskutočniť podrobnú klinickú štúdiu.

Klíčová slova:
spektrálna fluorescencia - hojenie rany - synchrónne fluorescenčné spektrá - intenzita fluorescencie - diagnostika