Malo by sa v liečebnom režime u vybraných pacientov s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc uvažovať 
nad androgénnymi anabolickými steroidmi?

Souhrn

Účel prehľadu:
Chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP) je veľmi rozšírené ochorenie s vysokou morbiditou. Ochorenie v pokročilých štádiách môže komplikovať nežiaduci pokles telesnej hmotnosti a svalový úbytok, ktoré môžu prispievať k zvýšenej morbidite a mortalite. Ak zabránime ďalšiemu poklesu telesnej hmotnosti, zvýši sa svalová sila a telesná výkonnosť, čo zlepší aj prežitie. To je možné čiastočne dosiahnuť podporou výživy, najmä v kombinácii s cvičením. Androgénne anabolické steroidy (AAS), z ktorých základný („rodičovský“) hormón je testosterón, zvyšujú svalovú silu a veľkosť svalov. Kvôli svojím anabolickým účinkom môžu AAS byť novou terapeutickou možnosťou u pacientov s CHOCHP, ktorí sa vyznačujú úbytkom svalov.

Nové poznatky:
Účinky AAS u pacientov s CHOCHP sa skúmali v siedmich klinických skúšaniach. Niektoré štúdie zahrňovali aj nutričnú liečbu a/alebo program pľúcnej rehabilitácie. V porovnaní s placebom AAS zvyšujú aktívnu (netukovú) telesnú hmotu (lean body mass, LBM) a veľkosť svalov. Nepozorujú sa však jednotné a trvácne účinky na svalovú silu, telesnú výkonnosť či pľúcne funkcie.

Súhrn:
AAS zvyšujú LBM u pacientov s CHOCHP v pokročilých štádiách. V posudzovaných klinických skúšaniach sa nepozoroval žiadny jednotný a trvácny priaznivý účinok na ostatné výsledné parametre. Avšak na uplatnenie klinicky významného vplyvu na svalovú silu alebo výkonnú kapacitu sú pravdepodobne potrebné vyššie dávky AAS. V súčasnosti nemáme k dispozícii také dôkazy, aby sme AAS odporúčali všetkým pacientom s CHOCHP. V individuálnych prípadoch môžeme nad AAS uvažovať, a to najmä u mužov s pokročilou CHOCHP, so stredne závažnými až závažnými funkčnými poruchami, s úbytkom svalovej hmoty a užívajúcich chronickú kortikosteroidnú liečbu. Liečba pomocou AAS by sa najlepšie mala kombinovať s rehabilitačným programom a s podporou výživy. AAS by sa nemali používať u žien alebo u mužov s prejavmi srdcového ochorenia. Pri rozhodovaní o liečbe s AAS sa uprednostňuje intramuskulárny nandrolon dekanoát v dávke 50–200 mg týždenne po dobu 12 týždňov. Pre ďalšie objasnenie účinnosti liečby pomocou AAS u pacientov s CHOCHP sú potrebné dobre usporiadané klinické štúdie s dostatočnou štatistickou silou.

Kľúčové slová:
androgénne anabolické steroidy, pokles telesnej hmotnosti, úbytok svalovej hmoty pri chronickej obštrukčnej chorobe pľúc

ÚVOD

Chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP) je rozšírené ochorenie s vysokou morbiditou a mortalitou. Jednoročná mortalita pacientov so závažnou CHOCHP, podľa definície Global Initiative for Chronic Obstructive Lung Disease IV [1], je 26 % – takmer desaťkrát vyššia ako v referenčnej skupine pacientov rovnakého pohlavia a rovnakého veku [2]. Na celom svete postihuje viac ako 210 miliónov ľudí. Morbiditu určujú predovšetkým exacerbácie pľúcnych príznakov, ktoré si často vyžadujú hospitalizáciu. Pokročilá CHOCHP sa môže spájať so svalovým úbytkom, ktorý môže prispievať k zhoršeniu telesného stavu následkom pľúcnej nedostatočnosti. Svalový úbytok sa uvádza u 20 % stabilizovaných pacientov s CHOCHP v ambulantnej starostlivosti a u 50 % hospitalizovaných pacientov s akútnym respiračným zlyhaním [3–5]. Preto sa CHOCHP často spája s poklesom telesnej hmotnosti.

V príčine poklesu telesnej hmotnosti a straty aktívnej (netukovej) telesnej hmoty (lean body mass, LBM) u pacientov s CHOCHP sa uplatňuje viacero faktorov. Na jednej strane anorexia a včasný pocit sýtosti prispievajú k poklesu príjmu potravy, na druhej strane zvyšovanie koncentrácie lokálnych a systémových zápalových mediátorov, ako je interleukín 6 a tumor nekrotizujúci faktor α (TNFα), ako aj zvýšená dychová námaha vedú k zvýšeniu energie vydanej v pokojnom stave. Tento účinok podporujú procesy, ako je oslabená syntéza svalových bielkovín, zvýšený rozpad svalových bielkovín, podvýživa, zápal svalov a zvýšená lipolýza [6–8]. K svalovému úbytku ďalej prispieva aj znížená telesná aktivita a zhoršenie kondície. Medzi ďalšie potenciálne mediátory patrí relatívny nedostatok endogénnych anabolických markerov, ako sú rastový faktor podobný inzulínu (insulin like growth factor, IGR) a testosterón, alebo rezistencia na ne, poprípade aj zvýšené koncentrácie glukokortikoidov. Päť­desiat percent mužov s CHOCHP má koncentrácie testosterónu v hypogonadálnom rozmedzí [9]. Medzi predpokladané mechanizmy patrí chronická hypoxia [10,11], liečba kortikosteroidmi [12] a potláčanie tvorby gonadotropínu v hypotalame kvôli zápalovým mediátorom, ktoré sa vyskytujú pri chronických ochoreniach [13,14]. Nedávno sa u pacientov s CHOCHP zistila pozitívna korelácia medzi plazmatickou koncentráciou testosterónu a prejdenou vzdialenosťou pri šesťminútovom teste chôdzou [15].

Biopsia svalov dolných končatín u pacientov s CHOCHP vykazovala v porovnaní s rovnako starými zdravými osobami značné abnormality, vrátane nízkych aerobických koncentrácií enzýmov [16,17], nízkej kapilárnej hustoty, nízkej frakcie svalových vlákien I. typu a malého prierezu vlákien [18].

Okrem toho môžu byť príčinou myopatie chronická liečba kortikosteroidmi a/alebo časté krátkodobé podávanie vysokých dávok kortikosteroidov. Patofyziológiu tejto myopatie navodenej kortikosteroidmi celkom nepoznáme, ale pravdepodobne pri tom zohráva svoju úlohu tiež zníženie syntézy bielkovín a zvýšená akumulácia glykogénu. Týka sa to nielen periférnych kostrových svalov; na zvieracích modeloch sa preukázalo oslabenie bránice a zmenšenie telesnej a bránicovej hmoty po podávaní kortikosteroidov. U ľudí s ­CHOCHP sa dokázal pokles sily respiračných a periférnych svalov, ako aj zvýšené vylučovanie kreatinínu močom a selektívna ­atrofia vlákien typu IIb [19]. Jednou z príčin možnej dysfunkcie kostrových svalov môže byť aj oxidačný stres, ktorý zhoršuje kontraktilitu kostrových svalov. Pacienti s CHOCHP vykazujú zvýšený oxidačný stres, najmä po telesnej námahe. Tento účinok sa javí ako významný najmä u pacientov s chronickou hypoxémiou, u ktorých sa vo vzorkách periférnych svalov našli významne zvýšené markery oxidačného stresu. Okrem toho sa preukázalo, že hypoxia potláča (down reguluje) dráhu AKt/mTOR, ktorá riadi hmotu kostrových svalov a zabraňuje svalovej atrofii [20].

Hore uvedené procesy vedú u pacientov s CHOCHP k postupnému úbytku LBM. Najzreteľnejšie to môžeme pozorovať u CHOCHP v pokročilejších štádiách, ktorá sa vyznačuje zvýšenou mortalitou. Po nástupe nežiaduceho poklesu telesnej hmotnosti dosahuje mortalita v priebehu troch rokov 30 % a v priebehu piatich rokov sa ďalej zvyšuje na 50 % [3]. Okrem toho sa zvyšuje aj morbidita, vrátane slabosti kostrových svalov a zhoršenej svalovej výkonnosti, zvýšenia rizika infekcie a funkčných obmedzení, ako aj straty nezávis­losti. LBM sa u pacientov s CHOCHP nezávisle od obštrukcie dýchacích ciest ukázala ako kľúčový faktor slabosti (respiračných) svalov a zhoršenia výkonnosti [3,5]. Svalová slabosť predurčuje pokles telesnej výkonnosti, zvýšené využívanie zdravotnej starostlivosti, zvýšené riziko opakovanej hospitalizácie a zvýšené riziko traumy [21]. Kvalita života pacientov je celkovo nepriaznivo postihnutá [22]. U pacientov so stredne závažným až závažným ochorením predurčuje znížená sila kvadricepsu zvýšenú mortalitu, a to nezávisle od veku a stavu výživy [23].

Zvrátenie poklesu telesnej hmotnosti sa spája s lepšími klinickými výsledkami, vrátane zvýšenia svalovej sily a telesnej výkonnosti, ako aj so zlepšeným prežitím [24–28].

Zvrátenie poklesu telesnej hmotnosti zvyšuje svalovú silu a telesnú výkonnosť a zlepšuje prežitie. Pozitívna energetická rovnováha sa môže dosiahnuť podporou výživy, ale tento nárast telesnej hmotnosti sa prevažne spája s expanziou telesnej tukovej hmoty a nebude mať za následok významný nárast beztukovej hmoty (fat free mass, FFM) [29].

Je známe, že suprafyziologické dávky testosterónu zvyšujú u zdravých osôb (aktívnu) telesnú hmotu zvyšovaním svalovej veľkosti (a sily) a prerušením katabolizmu spro­stredkovaného glukokortikoidnými receptormi cez interakcie s receptormi pre anabolické bielkoviny. Anabolické steroidy sú veľmi často zneužívané atlétmi za účelom zvýšenia svalovej hmoty a sily. Testosterón a jeho analógy sa podľa svojej molekulovej štruktúry (steroidy) a svojich účinkov všeobecne nazývajú AAS.

Vzhľadom na svoje anabolické účinky sa AAS ukazujú byť liekom, ktorý dokáže zvrátiť katabolizmus a zlepšiť svalovú hmotu u pacientov s chronickým ochorením, vrátane tých s CHOCHP.

V ďalšom texte uvádzame prehľad doterajších štúdií na danú tému.

FYZIOLÓGIA

Testosterón, považovaný za hlavný mužský hormón, sa tvorí prevažne v testikulárnych Leydigových bunkách. Medzi anabolické účinky patrí najmä bielkoviny šetriaci účinok, ktorý vedie k akumulácii svalovej a kostnej hmoty a k zlepšeniu svalovej sily. Androgénne alebo maskulinizujúce účinky testo­sterónu typicky navodzujú a zachovávajú mužské sekundárne pohlavné znaky, ako sú hlboký hlas, zvýšený rast ochlpe­nia na tele a tvári, alopéciu mužského typu a zväčšenie penisu a semenníkov [30].

U žien predstavuje koncentrácia testosterónu v krvi asi 10 % koncentrácie u mužov, čo z veľkej miery vysvetľuje ich nižšiu priemernú svalovú a kostnú hmotu v porovnaní s mužmi. Testosterón u žien je vylučovaný nadobličkami a vaječníkmi [31]. Androgénne vlastnosti testosterónu môžu viesť k maskulinizácii ženského tela, čo obmedzuje terapeutický potenciál testosterónu.

In vivo sa testosterón premieňa na niekoľko aktívnych metabolitov, vrátane silného androgénu dihydrotesto­sterónu (DHT) a estradiolu [32]. Molekulovú štruktúru testo­sterónu je možné meniť, a to buď zabránením jeho premeny na DHT či estradiol, alebo zlepšením jeho farmako­logického profilu.

Bez modifikácií je perorálne podávaný testosterón vzhľadom na predsystémový metabolizmus (first pass) v pečeni neúčinný. Alkylácia testosterónu zabraňuje rozsiahlemu metabolizmu v pečeni; avšak perorálne podávanie týchto látok sa spája s toxickým účinkom na pečeň. Preto sa väčšina AAS podáva vo forme intramuskulárnych depotných injekcií.

ANDROGÉNNE ANABOLICKÉ STEROIDY U INÝCH CHRONICKÝCH OCHORENÍ

Anabolický potenciál AAS sa skúmal u viacerých chronických ochorení, vrátane chradnutia pri HIV infekciách, chronického zlyhania obličiek, svalových ochorení a chronického ochorení pečene. Ďalej sa jeho použitie skúmalo pri popáleninách a počas zotavovania po operáciách. Prehľad týkajúci sa týchto tém sa nachádza na inom mieste [33]. Z týchto štúdií je ťažké vyvodiť priame závery, a to z niekoľkých príčin. Počet randomizovaných kontrolovaných štúdií, ktoré skúmali účinky AAS pri chronických ochore­niach, je pomerne malý. Štúdie sa uskutočnili u veľkého rozsahu chorôb, rôzne druhy AAS sa použili v rôznych dávkovacích režimoch, počet skúmaných pacientov bol malý a aj ďalšie sledovanie bolo pomerne krátke, čo je príčinou poddimenzovania niektorých štúdií, ktoré nemohli stanoviť vplyv liečby na mortalitu alebo príslušné výsledné klinické parametre. Celkovo väčšina štúdií dokazuje u pacientov liečených androgénmi zvýšenie LBM. Účinky na svalovú silu či telesnú funkciu sú variabilné a nevykazujú jednotný klinický význam. Ak boli hlásené nežiaduce účinky, popisovali sa ako mierne alebo prechodné a súviseli najmä so spôsobom aplikácie (bolestivá injekcia, hematóm) alebo boli v zhode s androgénnou povahou AAS (akné, citlivosť prsníkov, zníženie veľkosti semenníkov, zvýšené libido, výkyvy nálady, podráždenosť, zvýšené hodnoty hematokritu, zmena lipidového profilu a zvýšené koncentrácie pečeňových enzýmov). Zriedkavo boli nežiaduce účinky príčinou prerušenia liečby.

ANDROGÉNNE ANABOLICKÉ STEROIDY 
PRI CHRONICKEJ OBŠTRUKČNEJ CHOROBE PĽÚC

Najväčšej randomizovanej, dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej štúdie, ktorú vykonali Schols a spol. [34], sa zúčastnilo 217 pacientov (mužov i žien). Pacienti boli vopred stratifikovaní do tzv. ochudobnenej skupiny [s telesnou hmotnosťou menej ako 90 % optimálnej telesnej hmotnosti a/alebo s FFM menej ako 67 % (muži) a 63 % (ženy) optimálnej hmotnosti] a tzv. neochudobnenej skupiny. Pacienti dostávali nutričnú liečbu s placebom alebo nandrolon dekanoátom (ženy 25 mg, muži 50 mg; každé dva týždne). U ochudobnených pacientov neviedol nandrolon dekanoát k vyššiemu nárastu hmotnosti v porovnaní so samotnou nutričnou liečbou. Avšak merania zloženia tela poukázali v skupine s nandrolon dekanoátom na väčší nárast svalovej hmoty, zatiaľ čo v nutričnej skupine sa na náraste telesnej hmotnosti podieľala najmä tuková hmota. Aj keď v skupine neochudobnených pacientov bol nárast telesnej hmotnosti menej výrazný, pozorovali sa podobné priaznivé účinky AAS na zloženie tela. V skupine pacientov liečených nandrolon dekanoátom sa takisto významne viac zlepšil maximálny inspiračný tlak v ústach, vyjadrujúci stupeň sily respiračných svalov.

Creutzberg a spol. [35] vykonali randomizované kontrolované skúšanie u 63 mužských pacientov s CHOCHP, u ktorých skúmali účinok pľúcneho rehabilitačného programu v kombinácii s nandrolon dekanoátom v dávke 50 mg každé dva týždne alebo s placebom. Liečba nandrolon dekanoátom viedla k väčšiemu nárastu FFM. Avšak svalová funkcia, telesná výkonnosť, zdravotný stav, maximálny inspiračný tlak v ústach, vrcholová záťaž a erytropoetické parametre sa zlepšili v liečenej skupine aj v skupine s placebom. V podskupine pacientov s nízkymi dávkami glukokortikoidov viedla liečba nandrolon dekanoátom k väčšiemu zlepšeniu telesnej výkonnosti v porovnaní s podskupinou, ktorá dostávala placebo.

Kontrolované skúšanie Sharmy a spol. [36] u 16 pacientov so závažnou CHOCHP, ktorí sa nezúčastnili na štruktúrovanom rehabilitačnom programe, ukázalo, že pacienti liečení nandrolon dekanoátom (muži 50 mg, ženy 25 mg; každé dva týždne) nepribrali významne viac na hmotnosti a nevykázali zlepšenie fyziologických funkcií alebo kvality života v porovnaní s tými, ktorí dostávali placebo.

Casaburi a spol. [37] v randomizovanom skúšaní porovnali účinky substitučnej liečby testosterón enantátom (100 mg týždenne) s placebom so štandardizovaným programom silového tréningu (resistance exercise training) alebo bez neho u mužov s CHOCHP s koncentráciami testosterónu nízkymi až na dolnej hranici normy (< 400 ng/dl). Pri liečbe testosterónom sa pozoroval väčší prírastok FFM, svalovej veľkosti a svalovej sily ako pri placebe. Kombinácia testosterónu a silového tréningu viedla k väčšiemu prírastku FFM a sily ako každý z týchto postupov samotný.

Ferreira a spol. [38] skúmali 23 mužov s CHOCHP s podvýživou (index telesnej hmotnosti BMI < 20 kg/m²). Všetci pacienti mali maximálny inspiračný tlak menej ako 60 % predpokladanej hodnoty. Po jednej bolusovej injekcii testosterónu v dávke 250 mg na začiatku štúdie sa podávali stanozolol alebo placebo po dobu šiestich mesiacov. U oboch skupín sa počas štúdie sledovali vdychová svalová výkonnosť a ergometrická záťaž. Zo 17 pacientov, ktorí ukončili štúdiu, deväť z desiatich pacientov liečených anabolickými steroidmi pribralo na hmotnosti, zatiaľ čo členovia kontrolnej skupiny schudli. LBM, obvod svalov na hornej končatine a obvod stehenného svalu sa v skupine liečenej anabolickými steroidmi tiež významne zvýšili. V žiadnej zo skupín sa nezaznamenala významná zmena vo vdychovom svalovom tlaku, v prejdenej vzdialenosti pri šesťminútovom teste chôdzou alebo v maximálnej telesnej výkonnosti.

Svartberg a spol. [39] skúmali 29 pacientov so stredne závažnou až závažnou CHOCHP v randomizovanom kontrolovanom skúšaní: 250 mg testosterónu i.m. každé štyri týždne oproti placebu. Medzi dvoma skupinami sa po 26 týždňoch pozoroval významný rozdiel v hodnote FFM. Okrem toho, ako sami udávali pacienti, sa v liečebnej skupine zaznamenalo zlepšenie erektilnej funkcie a kvality pohlavného života. V porovnaní s placebom liečba neviedla k významnému zlepšeniu pľúcnych funkcií.

Yeh a spol. [40] vykonali prospektívnu otvorenú štúdiu. Pacienti mali stredne závažnú až závažnú CHOCHP s nežiaducim poklesom telesnej hmotnosti o viac ako 10 % optimálnej telesnej hmotnosti. Pacienti boli liečení oxandrolonom 10 mg dvakrát denne. V tejto štúdii sa merali telesná hmotnosť, zloženie tela (pomocou bioelektrickej impedančnej analýzy), spirometria, stav výkonnosti podľa Karnofskeho a prejdená vzdialenosť pri šesťminú­tovom teste chôdzou. Výsledky ukázali, že oxandrolon zlepšil obnovenie telesnej hmotnosti po dvoch mesiacoch u 82 pacientov a po štyroch mesiacoch u 55 pacientov. Bioelektrická impedančná analýza ukázala, že na vzostupe telesnej hmotnosti sa v prvom rade podieľal prírastok aktívneho tkaniva. Stav výkonnosti podľa Karnofskeho sa zlepšil, prejdená vzdialenosť pri šesťminútovom teste chôdzou vykazovala zlepšujúci sa trend. Nálezy spirometrického vyšetrenia sa významne nezmenili. Nežiaduce účinky, ktoré pravdepodobne súviseli s užívaním oxandrolonu, sa zaznamenali u 38 % pacientov a zahrňovali edém, gastrointestinálne poruchy (najmä žalúdočnú nevoľnosť), respiračné poruchy, kožné ochorenia vrátane alopécie, muskuloskeletálne poruchy a únavu. Okrem toho 12 % žien zaznamenalo androgénne nežiaduce účinky. V ostatných hore uvedených skúšaniach a štúdiách neboli nežiaduce udalosti hlásené.

Hore uvedené skúšania a štúdie sú zhrnuté v tabuľke 1.

DISKUSIA

Terapeutické použitie AAS u pacientov s chronickým ochorením vrátane CHOCHP je výzvou; jeho teoretický základ sa javí ako spoľahlivý. Avšak výsledky štúdií, ktoré skúmajú účinky AAS u pacientov s CHOCHP, sú zmiešané, keď vykazujú mierne až stredne závažné účinky na svalovú hmotu, ale sú skôr sklamaním, pokiaľ ide o účinky na svalovú funkciu alebo telesnú výkonnosť. Je viacero dôvodov, prečo si myslíme, že je predčasné usudzovať, že od aplikácie AAS ako potenciálnej liečby by sa malo upustiť.

Niektoré štúdie skúmali účinok „rodičovského“ hormónu testosterónu, zatiaľ čo iné použili nandrolon. Testosterón sa podával väčšinou v pomerne malých dávkach a mal za cieľ obnoviť fyziologické koncentrácie testosterónu u mužov. Keďže je známe, že účinok testosterónu závisí od dávky, možno očakávať, že anabolické účinky týchto dávok testosterónu budú mierne alebo slabé. V experimentálnych modeloch u zdravých mužov sa podávali dávky až do 600 mg testosterónu týždenne a bol zaznamenaný pomerne malý počet nežiaducich účinkov a zvyšujúce sa účinky na svalovú hmotu a silu, najmä ak sa podávanie testosterónu kombinovalo so svalovým tréningom. Možno očakávať, že priaznivé účinky liečby pomocou AAS sú u chronicky chorých pacientov menšie, a preto je podávaná dávka testosterónu v hore uvedených štúdiách pravdepodobne príliš nízka na to, aby vykázala klinicky významný účinok.

Nandrolon (19 nortestosterón) je anabolický steroid, ktorý nie je možné premeniť na DHT, a preto sa považuje za menej androgénny ako testosterón. Vzhľadom na to, že ne­žiaduce účinky farmakologických dávok AAS vznikajú čiastočne ako následok ich androgénnej povahy, predpokladá sa, že nandrolon by mohol byť lepšie znášaný, najmä u žien.

V posudzovaných štúdiách sa použil nandrolon v maximálnej dávke 50 mg po dobu dvoch týždňov, čo je pomerne nízka dávka. Treba si uvedomiť, že nandrolon potláča endogénnu tvorbu gonádotropínu a testosterónu a pravdepodobne aj podanie nandrolonu v nízkych dávkach môže mať nepriaznivý účinok na kombinované hodnoty anabolických hormónov.

Vzhľadom na vyšší anabolicko androgénny pomer môže byť nandrolon v porovnaní s testosterónom lepšie znášaný vo vyšších dávkach. Z predchádzajúcich štúdií možno vyvodiť záver, že dávka 200 mg týždenne je u mužov dobre znášaná.

Hodnotené štúdie ukazujú, že liečba pomocou AAS sa javí ako účinná najmä u pacientov, ktorí trpia úbytkom telesnej hmotnosti, a u pacientov užívajúcich chronickú glukokortikoidnú liečbu. AAS by sa preto mali predovšetkým skúmať u pacientov so závažnejšou CHOCHP, ktorá sa vyznačuje funkčnými poruchami, poklesom telesnej hmotnosti či chronickým užívaním kortikosteroidov. Výsledky liečby by sa mali zamerať nielen na telesnú hmotnosť, funkciu respiračných svalov a zloženie tela, ale mali by sa brať do úvahy aj funkčné parametre, ako sú skóre dýchavice, kvalita života a hodnotenie zdravotného stavu. Okrem toho by mali byť cieľom budúcich štúdií aj klinické parametre, ako hospitalizácia a frekvencia exacerbácií.

Veríme, že aj keď uvedené štúdie vykazujú skôr neuspokojivé výsledky, je predčasné vysloviť záver, že AAS nie sú u pacientov s CHOCHP účinné. Pre klinicky významný účinok by sa mali pravdepodobne použiť vyššie dávky AAS, prevažne v kombinácii s rehabilitačným programom a primeranou výživou.

Nedávno sa ukázalo, že liečba testosterónom u slabších starších mužov s funkčnými poruchami môže byť sprevádzaná zvýšeným výskytom nežiaducich účinkov zo strany kardiovaskulárneho systému [41]. Aj keď sa o výsledkoch tejto štúdie veľa debatovalo a nedajú sa generalizovať na pacientov s CHOCHP, zdá sa rozumné nepodávať liečbu AAS pacientom s pokročilou ischemickou alebo kongestívnou chorobou srdca. Okrem toho androgénna liečba môže zvyšovať koncentráciu hemoglobínu v závislosti od dávky. Preto sa najmä u pacientov s CHOCHP musia kontrolovať hodnoty hemoglobínu, ktoré môžu limitovať maximálnu tolerovanú dávku AAS. AAS môžu mať nežiaduce účinky na lipidový profil – prevažne potláčajú HDL cholesterol. Tieto účinky sú však prechodné a pravdepodobne klinicky nevýznamné.

Androgénne a virilizačné účinky zabraňujú použitiu vysokých dávok AAS u žien, pretože tieto sú vnímavé najmä na nežiaduce účinky, ako je zníženie tónu hlasu, akné, hirsutizmus a zväčšenie klitorisu. Vzhľadom na to, že anabolické účinky AAS sú závislé od dávky, podávanie nižších dávok u žien nemá pravdepodobne veľmi priaznivý účinok. Preto užívanie AAS u žien s ­CHOCHP neodporúčame.

ZÁVER

Záverom môžeme konštatovať, že v súčasnosti nie sú dôkazy pre to, aby sa liečba pomocou AAS odporúčala všetkým pacientom s pokročilou CHOCHP. V individuálnych prípadoch sa môže zvažovať liečba pomocou AAS, najmä u mužov s pokročilou CHOCHP, so stredne závažnými až závažnými funkčnými poruchami, so svalovým úbytkom a u pacientov užívajúcich chronickú kortikosteroidnú liečbu. Liečba s AAS by sa mala prevažne kombinovať s rehabilitačným programom a podporou výživy. AAS by sa nemali používať u žien alebo u mužov s prejavmi srdcového ochorenia.

Pri rozhodovaní o liečbe s AAS sa uprednostňuje intramuskulárne podávanie nandrolon dekanoátu v dávke 50–200 mg týždenne po dobu 12 týždňov.

Pre ďalšie objasnenie účinnosti liečby pomocou AAS u pacientov s CHOCHP sú potrebné dobre usporiadané klinické štúdie s dostatočnou štatistickou silou.

Prehlásenie

Žiadne.

Konflikt záujmov

Autori neuviedli žiaden konflikt záujmov.

Adresa pre korešpondenciu:

Willem de Ronde, Department of Internal Medicine,

Kennemer Gasthuis, P.O. Box 417, 2000 AK Haarlem, The Netherlands

E‑mail: w.de.ronde@kg.nl

Literatura